Život Prešova
online
online
Šibačka a oblievanie majú pozitívny význam
09.04.2009 Celý región
Bratislava 23. marca (TASR) - Veľkonočné šibačky a oblievačky mali dievčatám priniesť zdravie, šikovnosť a plodnosť. Šibanie korbáčom či oblievanie studenou vodou im zabezpečovalo kladné vlastnosti na celý ďalší rok.\"Zároveň to bol aj prejav záujmu a uznania dievčaťa. A pokiaľ to mládenci nerobia nejako surovo, v zásade má táto tradícia pozitívny význam, \" uviedla v rozhovore pre TASR etnologička Kornélia Jakubíková z Katedry etnológie a kultúrnej antropológie Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa nej interpretovať šibačku či oblievačku ako niečo zlé, je scestné. \"Trošku čerstvej vody nikomu nezaškodí, \" konštatovala.
Kým šibačka je svojím pôvodom západoeurópskym prvkom, oblievanie pochádza z východnej Európy. Na Slovensku, ktoré je charakteristické tým, že sa nachádza na hranici mnohých kultúrnych javov, sa aj tieto tradície územne delili. \"Platí, že na východnom Slovensku sa polievalo, na západnom sa šibalo a na strednom Slovensku sa to miešalo, \" vysvetlila Jakubíková. V súčasnosti sa to však už nediferencuje a vo všetkých regiónoch väčšinou praktizujú ako šibačku tak aj oblievačku.
Šibačkové prúty sú aj jarným symbolom zelene. \"Sila v týchto prútoch sa mala preniesť dotykom rôznej intenzity na dievčence, \" objasnila etnologička. Voda takisto slúžila odjakživa ako dôležitý živel nielen na oblievanie, ale aj na jarnú očistu.
Až do polovice 20. storočia boli šibačky a oblievačky výhradne záležitosťou mladých. \"Mládež bola zárukou budúcnosti a života. Mládenci chodili oblievať a šibať dievčatá, aby boli plodné a šikovné, \" potvrdila etnologička. Magický význam sa stratil a pôvodná funkcia sa zmenila na spoločensko-rodinnú záležitosť. Oblievať, a to nielen mladé dievčence, už chodia všetky vekové kategórie.
Odmenou chlapcov za pondelkové snaženie sa bolo vajíčko či kraslica, ponuka alkoholom a koláčmi. Postupne sa k tomu pridávali ďalšie, napríklad čokoláda a peniaze.
Novšie etnologické výskumy potvrdili, že veľkonočné sviatky nepatria k obľúbeným, zvlášť u dievčat. Z ich výsledkov tiež vyplýva, že mnohé rodiny, v ktorých žijú dievčatá, riešia Veľkonočný pondelok aj tak, že odídu z domu, aby sa tomuto zvyku vyhli.
Kým šibačka je svojím pôvodom západoeurópskym prvkom, oblievanie pochádza z východnej Európy. Na Slovensku, ktoré je charakteristické tým, že sa nachádza na hranici mnohých kultúrnych javov, sa aj tieto tradície územne delili. \"Platí, že na východnom Slovensku sa polievalo, na západnom sa šibalo a na strednom Slovensku sa to miešalo, \" vysvetlila Jakubíková. V súčasnosti sa to však už nediferencuje a vo všetkých regiónoch väčšinou praktizujú ako šibačku tak aj oblievačku.
Šibačkové prúty sú aj jarným symbolom zelene. \"Sila v týchto prútoch sa mala preniesť dotykom rôznej intenzity na dievčence, \" objasnila etnologička. Voda takisto slúžila odjakživa ako dôležitý živel nielen na oblievanie, ale aj na jarnú očistu.
Až do polovice 20. storočia boli šibačky a oblievačky výhradne záležitosťou mladých. \"Mládež bola zárukou budúcnosti a života. Mládenci chodili oblievať a šibať dievčatá, aby boli plodné a šikovné, \" potvrdila etnologička. Magický význam sa stratil a pôvodná funkcia sa zmenila na spoločensko-rodinnú záležitosť. Oblievať, a to nielen mladé dievčence, už chodia všetky vekové kategórie.
Odmenou chlapcov za pondelkové snaženie sa bolo vajíčko či kraslica, ponuka alkoholom a koláčmi. Postupne sa k tomu pridávali ďalšie, napríklad čokoláda a peniaze.
Novšie etnologické výskumy potvrdili, že veľkonočné sviatky nepatria k obľúbeným, zvlášť u dievčat. Z ich výsledkov tiež vyplýva, že mnohé rodiny, v ktorých žijú dievčatá, riešia Veľkonočný pondelok aj tak, že odídu z domu, aby sa tomuto zvyku vyhli.
0
www.ZIVOTPO.sk
